Kyberšikana

Kyberšikanovanie (tiež kybernetická šikana, počítačová šikana) je druh šikany, špecifický tým, že je realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Hlavne prostredníctvom siete internetu a mobilného telefónu.

 Kybernetické šikanovanie, elektronické šikanovanie, online šikanovanie, kybernetické prenasledovanie, happy slapping

 Agresori objavujú kyberpriestor

Kanadské žartíky či intímne zábery zo šatne zaznamenané na mobiloch posúvané cez sociálne   siete. Útočné blogy. Zakladanie zosmiešňujúcich skupín. Vydieranie cez sms-ky, anonymné, obťažujúce emaily. Hanlivé texty písané v mene obete, ktorá o ničom netuší. Hoaxy. Ohováranie. Šikana už nemusí mať len fyzickú podobu, mladí agresori presúvajú svoje nápady na web. 

Šikana môže začať ako sranda. Potom vedie k depresii.

 Súvisiace správy

Prípadov šikanovania detí v školách neubúda

Dáma sa nemá biť, už na školách neplatí

Na šikanu nie sú učitelia dostatočne pripravení

Kyberšikana nie je novinka. Už v roku 2004, teda ešte v čase, keď internetu netrónili Facebook či Myspace,      štúdie podľa magazínu Mashable ukazovali, že s online nepríjmenosťami má skúsenosť takmer polovica detí,    ktoré majú prístup k sieti.Potenciál pre zneužitie priestoru však v priebehu niekoľkých rokov znásobili smarfóny, tablety, rozrastajúce sa  verejné profily plné fotografií. "Možností, ako šikanovať je presne toľko, koľko je technických možností,"    komentuje psychologička Eva Smiková. Odborník na psychológiu a pedagogiku Miron Zelina dopĺňa - priestor, ktorý umožňuje problémové správanie, sa ďalej rozširuje.Obaja nepredpokladajú, že by sa počet prípadov kyberšikany znižoval. "Ten počet detí, pokiaľ to berieme spätne, stúpa. Stúpa počet tých, ktorí sú závislí, aj tých, ktorí sú šikanovaní," podotkol Zelina.

Sranda a krádež profilu

Agresori vidia svoj nový potenciál - nemusia stáť svojej obeti tvárou tvár a ostávajú v anonymite, šikanovať vedia dokonca z pohodlia domova. A nezasahujú len ju. Internet umožňuje vytvoriť si pre svoje činy celé publikum."Šikana sa často začína ako sranda. Môže to začínať sms-kami, potom to prechádza na čety, sociálne siete.  Vydávajú sa rôzne inzeráty. Obeť niekedy netuší, kto je za tým. Ale už to nejde vymazať, je to na sieti, šíri sa to ďalej," opisuje Smiková."Raz sme si robili srandu zo spolužiaka. Sme sa mu nabúrali do profilu a sme potom za neho písali takej babe, čo sa mu páči," uvádza jeden z príkladov šikany portál Zodpovedne.sk, ktorý sa usiluje plniť v problematike    osvetovú činnosť.

Ďalšie prípady opisujú kradnutie fotografií a ich umiestňovanie na erotické zoznamky či kradnutie celých profilov.  "Dali sa nájsť heslá cez google alebo je na to taký program, ktorý to vie zistiť. A potom odtiaľ píšem jeho kamošom a nadávam im," približuje príklady kyberšikany jedno z detí.

Web dodáva odvahu

Identifikovať, kto si trúfne napádať iných na internete, môže byť pre anonymitu zložité. navyše, šikanovať nemusí     len jednotlivec. "Agresori sa spoja do skupiny a šikanujú niekoho konkrétneho alebo iné skupiny," upozorňuje    Zelina. Tento typ šikany môžeme vidieť napríklad v diskusiách pod blogmi, svoje môže zohrať napríklad aj etnicita.  

Šikanovať sa nemusí len v školách. Zdroj: TASR

Internet ale môže dodať odvahu tomu, kto by si netrúfol napádať iných fyzicky. "Vo virtuálnom svete aj introvertní ľudia môžu odhaliť svoje skryté pudy a inštinkty po presadení sa v boji o moc," pripomenul pedagóg.

Na druhej strane stojí obeť, ktorá však nemusí vykazovať postavenie slabšieho jedinca. "Obeť môže byť ktokoľvek. Nemusí byť slabší, ako je to pri bežnej šikane, na internete sa to môže týkať kohokoľvek," podotkla Smiková.

Hrozby

Kyberšikanovanie v sebe podľa odborníkov nesie hneď niekoľko hrozieb. Napríklad sťahuje psychologický    priestor od reality k virtualite. "Rodina ani škola, bohužiaľ, nezachycuje roztváranie nožníc medzi tým, čo dieťa      vidí a počuje na internete a čo žije v živote a škole," poznamenal Zelina. Smiková zasa upozornila na skutočnosť,     že online šikana je nepretržitá. Do istej miery ju totiž ovplyvňuje skutočnosť, že mladí trávia na internete neúmerne veľa času.   Reakcií na daný typ správania môže byť niekoľko. "Obeť uteká od internetu alebo zatúži po odplate. Tretia reakcia, človek si to začne brať osobne a začnú komplexy. Vedie to k rezignácii, depresii, nežiaducim psychickým stavom," vysvetlil Zelina.Smiková pripomína dôležitosť prevencie. "Často sa to deje aj počas vyučovania, učitelia sa bránia, že to nestíhajú sledovať. Pomôcť môžu bežné opatrenia, ako sú heslá, nezverejňovať fotky, rozprávať sa s deťmi." Doplnila ale,     že mnohé z nich sa k šikane nepriznávajú z obavy, že im rodičia počítač alebo facebook jednoducho zakážu.Jedna hrozba je tu však i pre samotných agresorov. Zákon. Šikanovanie je dnes totiž klasifikovaná ako trestný čin.

Čísla

Podľa prieskumu portálu Zodpovedne.sk sa mladí ľudia v roku 2010 najčastejšie stretávali na internete s    nadávaním a vysmievaním (50 percent). Okolo 43 percent opýtaných uvádzalo, že sa stretlo s ohováraním a      šírením neprávd. Skúsenosť so samotným kyberšikanovaním uviedlo okolo šesť percent opýtaných. Približne 65 percent obetí kyberšikanovania vie, kto je agresorom. Najčastejšie je to niekto, koho poznajú naživo, buď zo školy alebo z okolia alebo ich známy z internetu. Ak sa dospievajúci stretnú s kyberšikanovaním, vo väčšine prípadov o tom nikomu nepovedia. Ak sa niekomu   zveria, tak najčastejšie je to kamarát.Podľa vzdelávacieho portálu OnlineCollege.org šikanu na webe je ochotných priznať, napríklad rodičom, 40 percent dospievajúcich. Zhruba 80 percent opýtaných detí tvrdí, je ľahšie sa dostať z područia kyberšikany, ako fyzického šikanovania.Kvôli šikane vynechájú v USA každý mesiac školu až tri milióny detí. Kvôli šikane spácha každý rok samovraždu  až 4500 detí.